reklama

Nechajte odznieť emócie a až potom konajte

Smútok a láska, dve najmocnejšie emócie, ktoré v živote už zažil asi každý. Bez nich by bol život všedný. A je isté, že tieto emócie sú potrebné obe, lebo tak ako bez noci nie je deň, bez zla nie je dobro, tak ani bez smútku nie je láska. Jedno bez druhého by ani nebolo. Je zaujímavé pozorovať ako v momente, keď smútok či láska na nás doľahnú, ako nám dokážu zmeniť pohľad na život.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Poznáte ten pocit čerstvej zamilovanosti, motýle v bruchu, svet sa vám zdá hneď krajší, vľúdnejší, sme milší k ľuďom, vždy usmievaví, na starosti zrazu zabudneme, to čo sa nedalo sa zrazu dá. Neriešime čo bolo, ani čo bude, len si uživáme chvíľu, ktorá je tu a teraz. V stave čerstvej zamilovanosti máme pocit, že dokážeme všetko, že sa nám podarí aj to, čo doteraz nešlo. Tak trošku nám začne chýbať reálny pohľad na život. No v tomto stave si to mi sami ani neuvedomíme. Môže nám hovoriť kto chce čo chce, nám je teraz fajn a hotovo. Je to krásne, človek opeknie, omladne, zvľúdnie, pookreje. Spomeniete si na to, čo v tomto krásnom stave zvykneme vyslovovať? Bude to navždy, splním všetko čo len budeš chcieť, nikdy ťa neopustím, si moje všetko, urobíme to a to, pôjdeme tam a tam...spolu dokážeme aj nemožné. Ach áno, tak krásne sa to počúva, ale o čo ťažšie sa to plní. Často, aby sme sa zapáčili tomu druhému čo najviac a dali mu najavo ako veľmi nám na ňom záleží, nasľubujeme hory doly. Po čase prídeme na to, že čo sme sľúbili nevieme splniť, alebo časom, keď prídu starosti všedného života, zabudneme na to, čo sme tomu druhému sľúbili. No ako na potvoru, ten druhý nezabudne na sľuby, veď boli také krásne. Myslím, že by bol život jednoduchší a menej bolestivý, ak by sme slová ako navždy, všetko, nikdy...vymazali zo svojho slovníka a používali skôr: urobím všetko čo bude v mojich silách, budem sa snažiť najlepšie ako budem vedieť, pokiaľ sa len bude dať.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Určite každý pozná sklamanie keď mu nebolo dopriaté niečo, čo mu bolo sľúbené. Možno to bolo práve v čase tej čerstvej zamilovanosti, kedy sa tie sľuby nie je len tak veľmi radi sľubujú, ale sa im aj tak ľahko a veľmi krásne verí. Myslím, že by toto krásne obdobie, keď sa nová láska rodí, nemalo byť plné sľubov, ale skôr plné pravdy a úprimnosti. Vychutnávajme si tie prvé momenty spoznávania sa, nežných dotykov, úsmevov, milých pozorností...však to je na tom najkrajšie. Neničme to zbytočne veľkými sľubmi, nedávajme ich a ani neočakávajme. Ak chceme naozaj niečo sľúbiť, sľúbme to až vo chvíli, keď zamilovanosť opadne a bude to už len čistá láska. Keď to sľúbime vo chvíli, keď to už naozaj sľúbim chceme, preto, že je to z lásky, nie zo zamilovanosti, keď tá prvotná silná emócia už opadne a budeme mať na to všetko už trošku reálnejši pohľad.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo sa zvyčajne stane, keď ostane len pri prázdnch sľuboch? Prepadne nás pocit smútku. Zrazu je tu veľká priepasť, temno, chlad, ničota, nepochopenie, samota, plač... Neteší nás nič, nemáme chuť ráno vstávať, nemáme chuť do jedla, nechceme vyzerať dobre, nemáme dôvod na úsmev, do všetkého sa musíme nutiť. Chceme vykričať celému svetu ako nám je, ale celý smútok si nechávame pre seba. Nech sa nás hlavne nikto nepýta, čo nám je. Sme bezradní. Máme chuť sa pomstiť, urobiť niečo zlé, spôsobiť ďalší bôľ, preklíname tie pekné chvíle ...prajeme si negatívne veci. Smútok, je ešte silnejšie emócia ako láska. S láskou sa chceme zvyčajne podeliť, dať všetkým najavo, že je nám fajn, ale smútok prežívame sami, zavretý niekte na samote, utiahnutý, vyhľadávame miesta, kde od nás nikto nechce nikto nič, aby nás mohol smútok zožierať. Aké sú naše sľuby, či želania v čase smútku? Už nikdy ho/ju nechcem vidieť, už sa nikdy nechcem z ničoho tešiť, už navždy chcem byť sám/sama... opäť povestné nikdy a navždy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vždy keď odznie prvotná emócia lásky či smútku sa na vec pozeráme celkom ináč. Často to, čo sme sľúbili, alebo si priali, chceme zobrať späť, ale už to jednoducho nejde. Niekedy nás viac bolí a mrzí to, čo sme z úst vypustili, ako to, že sa nám niečo nespnilo, čo nám bolo prisľúbené.

Ak chceme chrániť tých, ktorých máme naozaj radi, nechajme najskôr odznieť prvotné emócie. Či už je to radosť, láska, šťastie, smútok, hnev....nechajme ich najskôr odísť.

Ak prežívame šťastnú emóciu, sľúbme v tej chvíli tomu druhéme len to, čo by sme sľúbili aj za neutrálnych okolností, alebo radšej nesľubujme nič. Lebo možno neskôr ho to menej zraní. V čase, keď sme smutní, nemajme negatívne prania, nerobme vážne rozhodnutia, lebo neskôr ich budeme ľutovať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V čase lásky sa snažme robiť všetko ako najlepšie vieme, ale nesľubujme mnoho. V čase smútku radšej zostaňme v tichosti a poprosme toho druhého, že momentálne nie sme schopní triezveho rozhovoru.

V záujme ochrany samého seba neverme príliš sľubom v čase zamilovanosti a neverme slovám, ktoré ľudia vyslovia v čase smútku a hnevu.

Ak sa naučíme nekonať v čase silných emócii, ale budeme ich len pozorovať, budeme tak chrániť nielen seba samých, ale aj našich blízkych.

Nesľubuj nič vo chvíli ak si príliš šťastný, a nerob rozhodnutia vo chvíli, ak si príliš nahnevaný.

Zuzana Kmecová

Zuzana Kmecová

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Človek, ktorý sa každý deň snaží nájsť aspoň jeden dôvod na úsmev a šíriť ho ďalej :) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu