Rozpávka o dvanástich mesiačikoch - dnes skutočnosť

Autor: Zuzana Kmecová | 17.5.2013 o 19:12 | (upravené 17.5.2013 o 20:27) Karma článku: 6,94 | Prečítané:  391x

Keď si zmyslela macocha s Marfou, že chcú v januári jahody, vyhnali Marušku do lesa, nech ich prinesie. Maruška bola nešťastná a bezradná, až kým nenašla dvanástich mesiačikov... Dnes by sme mohli za macochu a Marfu považovať konzumnú spoločnosť a za dvanástich mesiačikov sieť hyper a supermarketov s plnými regálmi, len mi chýba Maruška.

Zmyslite si, že máte chuť na jahody, maliny, broskyne, ale za oknom je treskúca zima? Nevadí, stačí navštíviť najbližší super alebo hypermarket a dostanete čo chcete. Kedysi sa jahody jedli v máji, júny, maliny, čerešne a marhule počas prázdnin, jabĺk, hrušiek a sliviek sme dočkali niekedy na jeseň a mamky nám ich pribalili k desiate do školy. Keď sa urodilo veľa, bola zaváracia sezóna, narobili sa kompóty a džemy alebo sa z toho dala vypáliť domáca. Však na dedine tak.

Dnes sa na nás všelijaké druhy ovocia bez ohľadu na ročné obdobie pekné lesklé usmievajú z predajných pultov. Nevadí, že pred dvoma týždňami boli ešte na opačnom konci sveta, že dozreli niekde v návese počas prevozu, nevadí, že poriadne ani slnko nevideli a nevadí ani, že nemajú tú pravú chuť. Hlavne, že čo zákazník chce to na pultoch je. Len či naozaj chce? Pravdupovediac mne v zime na chuť jahody či maliny neprídu, skôr siahnem po citrusoch, alebo vytiahnem zo špajzky nejaký dobrý domáci kompót. Okrem tých v našich zemepisných šírkach bežne rastúcich plodín vidno na pultoch aj exotické druhy, ktorým ani na meno nevieme prísť. Ako sa vraví oči jedia, niekedy si kúpime to exotické ovocie alebo aj to bežné kvôli peknej farbe, lesku, dokonalému tvaru. Po zahryznutí sa zistíme, že chuť vôbec nekorešponduje s vonkajšou krásou ovocia. Sklamaní si povieme, že viac už nekúpime a počkáme si na plody vlastnej záhrady prípadne na sezónu toho ktorého ovocia a kúpime radšej na trhu.

Akí sme hrdí, že v obchodoch je dostať takmer všetko a že to čo bolo kedysi exotické a poznali sme to len z dokumentárnych filmov, si vieme kúpiť už aj v naších obchodoch. Zaražajúce je to, že cena ovocia, ktoré v našich končinách nerastie je často nižšia ako ovocia, ktoré je pre nás domáce. A keby to "domáce" aj pochádzalo z našej domácej produkcie. Ľudia si namiesto ovocných stromov sadia okrasné stromčeky tiež od výmyslu sveta a ovocie kupujú za nehorázne sumy v obchodoch. Všetko akosi naopak. Z tej mnohorakosti čo je v obchodoch si nevieme ani vybrať. Pamätám si, že ako malá som sa počas letných prázdnín doslova pásla na malinách, jahodách, marhuliach, čerešniach v babkinej záhrade a chuť toho ovocia plná slnka bolo proste nebíčko v papuľke.

Stačí si pozrieť nejaký recept a je tam minimálne jedná ingredijencia, ktorá nie je v našich končinách bežne dostupná. Áno, dostáva sa nám na pult to, o čom mohli naši rodičia a starí rodičia len snívať. Ja sa len pýtam, ako to obohatí náš život? Nie je to len o tom ovocí, je to o tovaroch a službách všeobecne. Často mám pocit, že to či ono si nekúpime pre vlastné potešenie, ale ako prestíž, veď ať všichni vidí, že na to máme. Odchádzame s plnými nákapnými košíkmi z obchodov, hladkáme si plné bruchá, ale akosi sa zabúdame zapodievať tým, či fakt nám tu mnohorakosť treba. Zlepšia sa naše vzťahy? Skôr sa len posilní naše ego, že mám niečo čo iní nemajú, že som si dovolil to alebo ono.

Ľudia kedysi nemali toľko na výber ako máme dnes, nemali plné pulty tovarov, 68 televíznych programov, módnych značiek od výmyslu sveta, nemali komunikačné prostriedky ani autá ako dnes. Jedli to, čo si vypestovali, mäso aj potraviny boli z domácej produkcie, žili skromne, ale o to ľudskejšie, bližšie k sebe, mali čas na rozhovor. Nepotrebovali a ani nemali veľa a napriek tomu dokázali byť šťastní. Dnes žijeme v slobodnej krajine, máme na výber z množstva tovarov a služieb, môžeme mať kopec dobrodružných zážitkov a napriek tomu je svet plný deprimovaných ľudí. Stali sme sa otrokmi konzumu, sme závislý na pocite, že su kúpim opäť niečo nové, lepšie, krajšie, modernejšie a z bežných vecí sa nedokážeme radovať. Potrebujeme zažiť niečo fascinujúce, aby nás to nadchlo a mali sme z toho radosť, ale je to vždy len na malú chvíľu.

Tak ostáva nám len jedno, objaviť v sebe Marušku, ktorej k šťastiu stačí málo.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?